DELTA Reisen - Dudince

Kúpele Dudince

Stručne z histórie
Hoci účinky dudinskej liečivej minerálnej vody sú známe údajne už z čias pobytu Rimanov na našom území, z pohľadu rozvoja komplexnej kúpeľnej starostlivosti Dudince označujeme za „najmladšie kúpeľné mesto na Slovensku“. Prečo je tomu tak? K zásadnému obratu v hodnotení Dudiniec a v názoroch na ich vybudovanie totiž došlo až po druhej svetovej vojne.

V rámci nových trendov československý štát pristúpil aj k usporiadaniu kúpeľníctva na Slovensku. Bolo potrebné vytvoriť koncepciu využitia liečivých vôd a liečebných kúpeľov, ktorá by dala tomuto odvetviu zmysel a náplň. Preto boli liečebné kúpele a žriedla zverené do kompetencie rezortu zdravotníctva.

Rezort zdravotníctva ako prvý krok vytvoril skupinu odborníkov na čele s vtedajším prednášateľom balneológie na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave prof. MUDr. Jurajom Henselom. Úlohou skupiny bolo vypracovať priority rozvoja liečebných kúpeľov podľa balneologickej hodnoty liečivých zdrojov a zdravotníckej potreby.

Skupinou vypracované návrhy korešpondovali s odporúčaniami uvedenými v prvej balneografii Slovenska z roku 1951 spracovanej tiež Jurajom Henselom. Prof. MUDr. Juraj Hensel bol zakladateľ a prednosta Fyziatrickej kliniky v Bratislave, Výskumného ústavu fyziatrie, balneológie a klimatológie, neskôr Výskumného ústavu humánnej bioklimatologie v Bratislave a je považovaný za zakladateľa slovenskej balneológie. Významné miesto v oboch prácach zaujímajú práve Dudince, ktorých výstavba bola vzhľadom na určené kritériá a balneologickú hodnotu liečivých zdrojov vôd jednoznačne odporučená.

K realizácii výstavby liečebných kúpeľov sa pristúpilo zodpovedne, na základe dokonalej znalosti možností a potrieb. Kúpele sa mali postaviť, ako sa hovorí ,, na zelenej lúke". V tom čase sa v Dudinciach nachádzal len malý jednoposchodový objekt, tzv. „Kúpeľný dom“ s kapacitou 22 postelí a malou balneoterapiou na prízemí. Ubytovacia kapacita umiestnená na poschodí slúžila výlučne ústavným pacientom, do balneoterapie mali prístup aj ambulantní pacienti. Stravovacie zariadenie bolo dislokované v samostatnom objekte reštaurácie pod vrchom Gestenec. Spomínaný objekt stojí do dnešných dní a na prechodnú dobu do ukončenia výstavby rímskokatolíckeho kostola sa provizórne využíval na bohoslužobné úkony.

Zdravotnícku starostlivosť zabezpečovala zdravotná sestra s plným úväzkom a obvodný lekár z blízkych Demandíc, ktorý do Kúpeľného domu najprv dochádzal dvakrát za týždeň, neskôr od roku 1958 prišiel do kúpeľov na plný úväzok. Išlo o MUDr. Tomáša Kaisera, koordinátora výstavby a prevádzky kúpeľov, ich neskoršieho riaditeľa, ako aj riaditeľa vtedajšieho Sanatória Sitno (dnešný LD Diamant).

Po veľmi dobrých hydrologických výsledkoch a výskumoch minerálnych prameňov sa v roku 1960 začalo s výstavbou liečebného domu Rubín, ktorého prevádzka začal o šesť rokov neskôr, v roku 1966. Pamätníci ho môžu poznať ešte pod starým názvom Hont. Liečebný dom Rubín je stavebne napojený na balneoterapiu Krištáľ a spojovacia chodba ho spája aj s neskoršie postaveným liečebným domom Smaragd (v prevádzke od roku 1978).

Prírodné liečebné kúpele v Dudinciach počas svojej existencie prešli niekoľkými riadiacimi štruktúrami. Pri svojom vzniku boli súčasťou štátneho podniku Čs. štátne kúpele Sliač, na čele ktorého ako riaditeľ stál MUDr. Ján Novák, nadšený podporovateľ výstavby kúpeľov v Dudinciach. Roku 1992 došlo k rozdeleniu štátneho podniku Sliač a k vytvoreniu samostatného podniku s pridruženými kúpeľmi v Sklených Tepliciach. V rámci transformácie liečebného kúpeľníctva na Slovensku sa týkalo odštátnenie aj kúpeľov v Dudinciach. Liečebné domy Rubín a Smaragd spravovala spoločnosť Honttherma, a.s.

V roku 2002 – po odkúpení majoritného podielu akcií novým investorom – nastáva zásadný obrat v smerovaní spoločnosti. Liečebné domy Smaragd a Rubín sa stávajú na domácom i zahraničnom trhu známe ako Kúpele Dudince, a.s. Výraznými investíciami, zlepšovaním kvality a sortimentu služieb, rekonštrukciou LD Rubín a rozsiahlymi aktivitami si získavajú priazeň čoraz náročnejšej klientely a postupne sa stávajú modernou oázou oddychu a pohody, ktorá má vo svojej ponuke vhodný typ pobytu pre všetkých kúpeľných hostí.

Liečivá minerálna voda
Odborné analýzy túto vodu charakterizujú ako „ silne mineralizovanú, uhličitú, hydrogénuhličitanovo-chloridovú, sodno-vápenatú, so zvýšeným obsahom bóru, fluóru a horčíka, slabo kyslú, vlažnú, hypotonickú“, s prirodzenou teplotou 28 oC a celkovou mineralizáciou 5 667 mg / l. Ojedinelou v celosvetovom meradle ju robí súčasný výskyt takmer 1600 mg oxidu uhličitého a necelých 6 mg sirovodíka v jednom litri. Podľa informácií, ktoré sú nám dostupné, sa voda podobného zloženia údajne nachádza už iba v Japonsku a v známych francúzskych kúpeľoch Vichy.

Travertínové kopy
Vďaka minerálnej vode s obsahom vápnika sa na území Dudiniec sformovali travertínové útvary, ktoré sú chránené od roku 1964. Travertíny sú mladé usadeniny uhličitanu vápenatého (CaCO 3 ), ktoré vznikli vyzrážaním minerálnej vody bohatej na hydrouhličitan vápenatý.
Z achytávanie a zvýšený odber pre potreby kúpeľníctva ako aj technický zásah (vrty) spôsobili, že z vyššie položených objektov voda prestala vytekať. Na väčšine objektov dochádza k premene travertínu na pevnejší vápenec. Vyzrážaním travertínu z vôd vytekajúcich z miestneho kúpaliska, ako aj z akumulačných nádrží vznikla pri riečke Štiavnica známa Travertínová terasa. Najväčším útvarom v kúpeľnom areáli je zložitá oválno-eliptická kopa zvaná Kúpeľný prameň , dosahujúca výšku 6 m. Pologuľovitý útvar s kráterovitým otvorom v mieste výveru nesie historický názov Tatársky prameň , ktorého pomenovanie sa pravdepodobne spája s vpádom Tatárov. Minerálna voda v minulosti vytekala aj v mieste pomenovanom Hostečný prameň a slúžila najmä na liečbu reumatizmu. Najvyššie nad úrovňou toku sa nachádza malá, asi 2 m vysoká asymetrická kopa s poetickým názvom Šípková Ruženka . Ľudia trpiaci očnými problémami kedysi radi vyhľadávali tzv. Očný prameň , z ktorého prestala voda vytekať už v roku 1938 a odvtedy kopa zvetráva.
Najrozsiahlejšia travertínová terasa s výškou cca 1 m nad okolitý terén, známa ako Rímske kúpele , vznikla spojením viacerých kôp. Jedno z výverových miest sa zachovalo. Zaujímavosťou je 32 umelo vytesaných bazénikov, ktoré údajne vyhĺbili rímski vojaci (odtiaľ pochádza aj ich názov). Vyššie položené bazény vraj patrili veliteľom a spodnejšie mužstvu. Tieto „kúpele v prírode“ sa využívali ako ľudové. Až do roku 1958 bol prítok minerálnej vody činný, odvtedy útvar zvetráva a zarastá vegetáciou, do dnešných čias je ale významnou pamiatkou a atrakciou, ktorú kúpeľní hostia radi navštevujú.

Legenda o pôvode dudinskej liečivej vody
Keď rímske légie prekročili Dunaj a dostali sa až k brehom rieky Hron, dal rímsky vojvodca Aquilla Aquillius postaviť svoj tábor na území neďaleko dnešných Dudiniec. Tu mu okrem jeho verných vojakov robili spoločnosť aj jeho manželka a syn, zdroj neprestajnej otcovej radosti a pýchy.
Jednej teplej letnej noci dopadol na tvár spiaceho chlapca strieborný mesačný lúč. Chlapec sa niekoľkokrát nepokojne pomrvil, napokon ticho nečujne vstal a bez toho, aby otvoril oči, námesačný vyšiel zo stanu. Sotva sa nohami ľahučko dotýkal zeme, priťahovaný tajomnou silou mesiaca.
Vojvodca Aquillius mal tej noci nepokojný spánok. Ťaživé sny nadránom ho prebudili skôr ako obyčajne. Prekvapene zistil, že posteľ jeho syna je prázdna a ihneď dal biť na poplach. V prvej chvíli sa nazdal, že mu syna v noci uniesli nepriateľskí vojaci. Vtom však svoj pohľad upriamil na obzor a v rannom svite zbadal blednúci mesiac v splne. „Mesiac ho vytiahol! Je námesačný, presne ako jeho matka...“, pomyslel si Aquillius.
A vydal rozkaz, aby jeho légie prehľadali celé okolie, husté lesy aj húštiny. Neďaleko tábora, na úpätí jedného kopca, sa čudne kúdolili zapáchajúce pary z teplých prameňov. Tam sa vydal sám vojvodca Aquillius. Medzi vysokým rákosím objavil kruhovité žriedla, v ktorých ustavične bublala neobyčajná voda. Márne blúdil a triasol sa strachom, čo ak sa synček v niektorom prameni utopil.
Keď už strácal všetku nádej, tu z čista - jasna ozval sa zvonivý ženský hlas, ale nikoho nevidel: „Stoj, Aquillius! Vidím, že veľmi trpíš. Viem, stratil sa ti jediný syn, dedič tvojho bohatstva a slávy...“ Vtom sa z najbližšieho prameňa vyvalil oblak pary, a keď sa rozplynul, stála pred ním v dúhovom šate víla.
„Kto si? A kde je môj syn?“, pýtal sa víly prekvapený vojvodca. „Zaveď ma k nemu a ja ti zložím k nohám všetko svoje bohatstvo!“
„Som víla Dudinka - patrónka týchto prameňov. Nepotrebujem tvoje bohatstvo. Ale ak mi ihneď odprisaháš, že prepustíš na slobodu všetkých tvojich zajatcov, moje verné deti tohto kraja, zachrániš život svojho syna!“
Aquillius neváhal a dal víle svoj sľub. Tá ho zaviedla k drobným jazierkam s mŕtvou hrdzavou vodou. Na brehu jedného z nich ležal bez známok života stratený vojvodov syn. Zúfalý otec klesol k nehybnému telu. Trasúcimi sa rukami odopäl svoj drahocenný meč a položil ho víle k nohám. „Tento meč je znakom mojej moci. Doteraz mi ho neodňal ani najsilnejší protivník. Teraz ho skladám k tvojim nohám ako dôkaz, že splním tvoju žiadosť.“ Nato víla vykročila k jazierku, načrela do krehkých dlaní hrdzavej vody, ktorá sa vzápätí premenila na nebovomodrú, pristúpila k chlapcovi a pokropila mu tvár. V tej chvíli chlapec otvoril oči.
„Otec! Mal som prekrásny sen – o tom, ako navracať ľudom zdravie a radosť...My dvaja to máme vykonať!“ Hrdému vojvodcovi vstúpili do očí slzy. A tieto slzy spôsobili, že krásna víla uverila Aquillovmu sľubu, mávla rukou a premenila všetku vodu v jazierku na blankytne modrú. Odvtedy už voda v jazierkach a okolitých prameňoch nebola mŕtvou, ale naopak živou liečivou vodou, navracajúcou ľuďom stratené zdravie ...

UBYTOVANIE

PROCEDÚRY

KOMPLEXNÝ OSTEOPOROTICKÝ PROGRAM

KRYOTERAPIA

Cenník